The Maltese Falcon (1941)

Alebo Maltézsky sokol, verzia z roku 1941 s režisérom Johnom Hustonom. V poradí tretia adaptácia románu Dashiella Hammetta z roku 1930, kedy práva k románu zakúpili Warner Bros.. Maltézsky sokol mnohými teoretikmi považovaný za film, ktorým začal film noir (samozrejme orientačne) a Nino Frank v roku 1946 v súvislosti s týmto filmom vyslovil myšlienku o blízkom vzťahu filmu noir a american hard-boiled school of detective fiction. Nebola to žiadna prestížna produkcia. Prvý režisérsky počin John Hustona s finančným rozpočtom $381,000 a časovým 36 dní, stihol to o dva dni skôr a ušetril $54,000.


Príbeh začína príchodom ženy do detektívnej kancelárie Spade and Archer. Žena sa predstaví ako Miss Wonderly a chce si najať Sama Spadea, aby našiel jej sestru Corinne, ktorá odišla do San Francisca s mužom menom Floyd Thursby. Opisuje ho ako nebezpečného, zločinca na prvý pohľad, ktorý sa pred ničím nezastaví. Počas rozhovoru vstúpi do kancelária Miles Archer a neskrýva svoje očarenie s Miss Wonderly a ponúkne sa, že si vezme sám na starosť Thursbyho sledovanie. Spade s Archerom sa zhodnú na tom, že ide podozrivú záležitosť, keď im žena nechala veľkorysú zálohu. V tú noc sú Miles Archer i Loyd Thursby nájdení zastrelení. Úvodná sekvencia a úvodná zápletka, no rozhodne nie je osou, okolo ktorej sa točí celý nasledujúci dej. Tieto dve vraždy sú iba vstupom do labyrintu odhaľujúce spleť ďalších chodieb. Sujet tvorí mnoho postáv s nečitateľnými vzťahmi a jedinou motiváciou je nájdenie sošky Maltézskeho sokola. Sam Spade, očakávaná kladná postava, ako základný postulát hollywoodskej tradície sa pomaly rozplýva. Je z neho cítiť silný cynizmus a náznak morálnej ambivalencie, keď divákovi nie sú jasné jeho motivácie. Na jednej strane sa divák domnieva, že jeho motiváciou je vypátranie vraha svojho partnera, na strane druhej, postupom času, keď sa objaví v hre nesmierne vzácna soška Maltézkeho sokola, vypátranie vraha prestáva byť prioritou. Nielen to, vzťah Spadea k Archerovi nebol obzvlášť priateľský, skôr čisto obchodný, i keď za tie asi dve minúty Archerovho účinkovania sa ich vzťah nedá rozobrať. Spade ostal ako jeden z podozrivých z vraždy a až do konca nebolo isté či bol alebo nebol vrahom. Počas príbehu sa je možné si všimnúť niekoľko indícií, ktoré by toto podozrenie mohli potvrdzovať.

Spleť podozrení nekončí u Spadea, ale svoje tiene vrhá i na Archerovu manželku a samozrejme notorickú klamárku Miss Wonderley, neskôr Le Blance a nakoniec sa ustálila na mene Brigit O´Shaughnessy. Považovaná za femme fatale, súčasť filmu noir, podľa môjho názoru súčasť veľmi diskutabilná. V tomto prípade o femme fatale určite nepôjde, pretože základnou črtou femme fatale – osudovej ženy je, ako to tak trochu plynie z názvu, pôsobenie na mužského hrdinu s následkom jeho zničenia, obrazného či doslovného. V prípade Brigit (Mary Astor) a mužského hrdinu nejde o žiadnu osudovosť, pretože Sam Spade dokáže taktizovať na vysokej úrovni a dokáže skrývať svoje úmysly miestami ešte dôkladnejšie. Skôr naopak, Spade je osudovým pre Brigit a on rozhodne o jej osude na konci príbehu. Ale zavádzať už zavedený pojem, ktorý nenesie v sebe toľko romantizmu ako femme fatale, nebudeme, i keď homme fatale už niektorí autori použili.

Ešte jedna zaujímavosť ohľadom postavy Joela Cairoa, akéhosi vyjednávača medzi Spadeom a Fatmanom, človekom, celý život pátrajúceho po soške. Cairo (Peter Lorre) hrá v úlohe na pohľad uhladeného muža s vyberanými spôsobmi. Pôvodná Hammettova charakteristika tejto postavy hovorí o jeho zženštilosti až homosexualite, ale v dôsledku Breenovej administratívy nebolo režisérovi umožnené výslovne charakterizovať na plátne Cairoa ako zženštilého, vôbec nie ako homosexuála. Bolo to v rozpore s produkčným kódex, zakazujúcim zmieňovať akýmkoľvek spôsobom homosexualitu. Vplyv kódexu vidíme i na strelných zraneniach bez krvi, bozkoch so zavretými ústami či v absencii niektorých tvrdších výrazov. Kto vie, či išlo o zámer autora nejaký spôsobom symbolizovať Cairovu sexualitu, ale v prvom rozhovore so Spadeom, sa neustále pohráva s dáždnikom, čo mohol byť režisérom zámerne vložený falický symbol. Bolo to obdobie popularity začínajúcej popularity psychoanalýzy, kto vie. Podobná symbolika sa vyskytla napr. i v Gilde (1947; r. Charles Vidor).

Vynára sa Chandlerovo staré známe, že Hammettova hard-boiled school vytiahla vraždu z benátskej vázy a hodila ju do postrannej uličky. Maltézsky sokol je len, veľmi výstižný názov, ktorý som niekde zachytil, tzv. "štúdiová konverzačka" plná dynamiky, rýchle dialógy a rýchle konanie, ani chvíľa odpočinku. Takže tých špinavých uličiek je tam pramálo. Tie do filmu noir prídu o pár rokov neskôr, keď sa režiséri začali sťahovať s filmovým vybavením do reálneho exteriéru a nakrúcať night for night. Čo sa týka strihu, celý film je o "bazinovskom" klasickom strihu, všetko, čo chcel režisér ukázať, ukázal prostredníctvom montáže. Expresionizmus montáže stále dominuje v tomto období. Metóda snímania hĺbky poľa nie je ešte badateľná, obrazy sú preplnené, množstvo meniacich sa záberov.

Samozrejme nechýba ani crackwise drsnej školy detektívky v podaní Spadea:




The Maltese Falcon (1941)
Réžia: John Huston
Scenár: John Huston
Námet: podľa rovnomenného románu Dashiella  Hammetta
Hudba: Adolph Deutsch
Kamera: Arthur Edeson
Produkcia: Warner Bros. Pictures
Premiéra: 3. október 1941 (New York)